500 mincí objavili pod Slovenským kostolom
Pod podlahou kostola v meste Obišovce pri Košiciach na východnom Slovensku bol v roku 2020 objavený poklad – 500 mincí zo začiatku 18. storočia. Mince boli ukryté v keramickom hrnčeku pokrytom doskou alebo kameňom.
Našiel sa v základoch renesančného kostola, ktorý bol v 19. storočí zbúraný a na jeho mieste bol postavený súčasný kostol. Základy boli objavené pri odstraňovaní podlahy terajšieho kostola. Archeológovia preskúmali pozostatky stavby a narazili na poklad, ktorý bol ukrytý pod pôvodnou kamennou podlahou pri západnom vchode.
Väčšina mincí sú platové tabuľky vydávané mnohými baňami vo vtedajšom Hornom Uhorsku. Od príchodu maďarských kmeňov v 9. storočí sa na východoslovenských poliach ťažila meď, železo, striebro a drahokamy. V 15. storočí sa päť hlavných banských miest vrátane Košíc spojilo, aby presadilo svoje záujmy. Mali mincovne, ktoré vyrábali mince a platové tabuľky, ktorými boli baníci platení.
Poklad obsahuje aj strieborné mince, o ktorých sa predpokladá, že boli zabalené oddelene v ľanovej textílii, a niekoľko poľských mincí. Podľa údajov na minciach sa poklad mohol pochovať najskôr v roku 1702.
V čase, keď boli mince uložené do skrýše, Slovensko bolo súčasťou Uhorského kráľovstva, ktorému vládli katolícki Habsburgovci a pravidelne na nich útočila Osmanská ríša. V 17. storočí sa protestantskí maďarskí šľachtici utekajúci pred tureckými nájazdmi presťahovali do Horného Uhorska, dnešného Slovenska, čím sa demografia regiónu dočasne priklonila k väčšinovým protestantom.
V roku 1670 sa spojili so sedmohradským kniežaťom Istvánom Thökölym v neúspešnom sprisahaní s cieľom zvrhnúť Leopolda I. a opäť s jeho synom Imrom Thökölym v jeho protihabsburskom povstaní v roku 1678. Imre, spojenec osmanského sultána, ovládol územia vo východnom a strednom Uhorsku a vytvoril krátkodobé kniežatstvo Horné Uhorsko, ktoré sa do značnej miery prispôsobuje hraniciam Slovenska. V roku 1685 sa mu podarilo poraziť v bitke Habsburgovcov a naštvať Turkov, takže domnelé kniežatstvo prestalo existovať.
Veľká turecká vojna medzi Osmanskou ríšou a Svätou ligou sa skončila v roku 1699, keď Habsburgovci ovládli Uhorsko. Thökölyho roľnícke vojsko však naďalej bojovalo proti Habsburgovcom a v roku 1703 ich uhorské knieža František II. Rákóczi viedol do povstania proti habsburskej Svätej ríši rímskej, ktoré sa potom zapojilo do vojny o španielske dedičstvo. Rákócziho povstanie trvalo až do ich kapitulácie v roku 1711.
Keďže sa región koncom 17. a začiatkom 18. storočia zmietal v toľkých náboženských a politických nepokojoch, hromadenie a ukrývanie mincí sa nepochybne zdalo byť rozumným opatrením.
Pamiatkari tvrdia, že je pravdepodobné, že peniaze vyzbieral kňaz z miestneho kostola a farnosti a v čase nepokojov ich ukryl pod podlahu. Je pravdepodobné, že keď odchádzal, o peniazoch pod podlahou opomenul čokoľvek povedať a zabudlo sa na to.
Historické pramene uvádzajú, že po skončení Thӧkӧlyho povstania, niekedy v rokoch 1685 až 1687, sa do kysuckej farnosti vrátil katolícky farár. Obišovce v tom čase patrili do tejto farnosti. Kňaz bol Poliak, bol slepý na jedno oko (v archívnych prameňoch spomínaný ako monooculus) a niekedy v 90. rokoch 17. storočia úplne oslepol. Kostol bol pod správou katolíckej cirkvi až do roku 1705, kedy ho povstalci vyplienili a tri roky zostal ako ruina. Poľský kňaz bol vyhnaný a vrátil sa do Poľska.
Martin Pristáš z Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) Košice spresnil, že sa vykonalo odborné spracovanie a konzervovanie nálezu a tiež vyhodnocovanie celého archeologického výskumu.
„Po odovzdaní nálezovej správy preberie v zmysle pamiatkového zákona správu nálezu Pamiatkový úrad SR, ktorý určí, kde bude nález umiestnený. V takýchto prípadoch je vždy snaha, aby nález ostal prezentovaný pre verejnosť v regióne, kde bol nájdený,“ dodal.
Článok môžete zdielať, načitať cez QR kód, poslať mailom, cez SMS alebo vytlačiť:
