Detektorista v zácviku objavil poklad

Pred mnohými rokmi jeden cestovateľ zakopal svoje veci neďaleko lokality Archeologického hraničného komplexu – Haithabu-Danewerk Waldemarsmauer a Haithabu, aby si ich neskôr, keď bude v bezpečí vzal späť – no nikdy sa tak nestalo. Len pred niekoľkými dňami, takmer o 800 rokov neskôr, jeho poklady uzreli svetlo sveta. Vďaka zručnosti „detektoristu v zácviku“ sa podarilo znovuobjaviť a zachrániť zvláštny poklad z doby Vikingov v Haithabu.

Praktikantovi s detektorom kovov, Nickimu Andreasovi Steinmannovi, pridelil jeho tréner Arjen Spießwinkel kvadrant na tréningovej ploche. Túto oblasť svedomito prehľadával. Toto bolo len tretíkrát, čo Nicki hľadal s detektorom v teréne.

V tento výnimočný deň skupina, ktorú tvorili aj mentori Ralph Paustian a Tim Johannsen, po náleze niekoľkých mincí a dvoch zlatých nálezov okamžite informovala Jana Fischera, zodpovedného technika vykopávok Štátneho archeologického úradu. Okamžite prevzal prvotné nálazy a zorganizoval riadený výkop, na ktorom sa zúčastnila aj pôvodná výcviková skupina.

Cieľom takýchto prieskumov je záchrana zvyšných možných nálezov a ich dokumentácia. To nám môže poskytnúť informácie o okolnostiach výskytu nálezu a sú základom pre neskorší výskum.

Na použitie detektorov kovov v Šlezvicku-Holštajnsku je potrebné povolenie Štátneho archeologického úradu. Povolenie na vyhľadávanie pomocou detektora kovov sa vydáva až po zložení skúšky na ALSH. Dôležitou súčasťou výcviku sú praktické cvičenia, ktoré prebiehajú pod vedením a dohľadom špeciálne vyškolených dobrovoľných detektoristov.

Takzvaní mentori sú oficiálne menovaní stewardmi pre hnuteľné kultúrne pamiatky. Každý účastník kurzu má prideleného mentora, u ktorého môže pred teoretickou prípravou a praktickou skúškou získať skúsenosti s manipuláciou so sondou, rýľom a meracím zariadením. Je to obzvlášť dôležité, pretože každý Sondler (detektorista) týmto koníčkom prispieva k archeologickému výskumu. Preto sa treba naučiť pravidlá archeologickej terénnej metodológie.

Tento kurz je rešpektovaný v Archeologickom štátnom prieskume. Každý nálezca dostane svoj záznam do tohto registra.

Nález 

So súhlasom farmára bola okolo pozemku vykopaná plocha o veľkosti 4 m². Objavili sa aj ďalšie strieborné a pozlátené predmety. Zistilo sa, že nálezy boli už v dôsledku poľnohospodárskej činnosti mierne rozhádzané, no niekoľko mincí bolo stále uložených na sebe, ako boli zakopané pôvodným majiteľom.

Na viacerých minciach sa zachovali zvyšky textilu. Dá sa teda predpokladať, že nálezy boli pri zakopaní do zeme v plátennom vrecku. 

Celkovo poklad pozostával z dvoch veľmi kvalitných zlatých náušníc osadených kamienkami, pozlátenej pseudomincovej fibuly, dvoch pozlátených prsteňov osadených kamienkami a zlomku prsteňa, malého predtým pozláteného dierkovaného kotúčika, malej prstencovej fibuly a cca 30 strieborných mincí. 

Poklad bol skrytý v bezprostrednej blízkosti Haithabu, ale až potom, čo bola osada definitívne zničená v roku 1066.

Medzi najvýznamnejšie nálezy patria dva zlaté náušnice. Pravdepodobne pochádzajú z obdobia okolo roku 1100 a neskôr a boli vyrobené v tradícii byzantskej zlatníckej práce.

Ďalším zvláštnym nálezom je pozlátená pseudomincová fibula. Ide o napodobeninu islamskej mince, almohadského zlatého dinára, ktorý bol v škandinávskej tradícii premenený na sponu na rúcho (brošňu). Almohadovci boli moslimská dynastia, ktorá v rokoch 1147 až 1269 vládla veľkej časti Maghrebu a južného Španielska. 

Približne 30 mincí obsiahnutých v poklade zohráva dôležitú úlohu vzhľadom na čas uloženia. Podľa prvej prehliadky v nereštaurovanom stave pochádzajú z obdobia vlády dánskeho kráľa Valdemara II., prezývaného „Sejr“ (víťaz) (1202-1241). To naznačuje, že poklad bol uložený v prvej polovici 13. storočia. 

Prečo sa nález našiel práve tam?

Poklad bol objavený na poľnohospodárskom poli neďaleko lokality Haithabu zapísanej na zozname svetového dedičstva UNESCO, ktorá bola hlavným obchodným uzlom severnej Európy počas doby Vikingov (8. až 11. storočia).

Obchodné mesto Haithabu, ktoré sa nachádza na úzkom páse zeme medzi Baltským a Severným morom, bolo ohraničené starobylým hradbovým systémom Danevirke, ktorý pretínal Schleswigskú šiju a opevnil hranicu medzi Škandináviou a európskou pevninou. Jedinečná poloha Haithabu z neho urobila jedno z najväčších obchodných miest vikingskej éry.

Cezeň prechádzal a tam sa aj vyrábal tovar všetkého druhu. Špecializovaní remeselníci — zlatníci, kováči, sklenári — vytvárali jemné šperky, nástroje, korálky a mnohé iné ozdobné a úžitkové predmety.

Haithabu v roku 1066 vyplienili a vypálili západní Slovania, takže v čase, keď bol poklad zakopaný, bolo toto miesto už dávno opustené, čo z neho urobilo vhodné miesto, kde si niekto mohol uložiť svoje cennosti a neskôr sa po ne vrátiť. 

Zdroj: www.archaeologie-online.de