Hradný špeciál 1

Na našich stránkach vám už dlho prinášame články o rôznych archeologických objavoch, nálezoch pokladov detektoristami či zaujímavé historické udalosti. Pravidelné rubriky ako Dejiny vytesané do kameňa či Mystérium dopĺňame o novú sériu.

V sérii článkov s názvom Hradný špeciál sa budeme venovať mnohým hradom, zámkom, kaštieľom a podobným budovám, ktoré na Slovensku máme. Mnohé z nich sú už len ruinami, chátrajú, no pozrieme sa aj na tie, ktoré sú stále v dobrom stave. K mnohým sa viažu povesti a zaujímavé príbehy, ktoré taktiež nezabudneme spomenúť.

V dnešnej prvej časti sa pozrieme na Budatínsky hrad (zámok), ktorý je aj dnes zachovalý a je prístupný verejnosti.

Ako prvé človeka zmätie, že niektorí ho nazývajú hrad a iní zase zámok. Ako to vlastne celé bolo?

Ako prvá bola postavená valcovitá veža (2. polovica 13. storočia), ktorá pravdepodobne slúžila ako mýtnica. Ešte aj dnes je charakteristickým prvkom objektu. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1321, kde objekt nazývajú castrum Budetyn. V tom čase patril známemu panovníkovi – Matúšovi Čákovi. No ten ho nepostavil. Historici sa domnievajú, že najpravdepodobnejšie vežu vybudovali predkovia rodu Belassovcov. Ich potomkovia sa po smrti Matúša Čáka snažili, aby sa hrad vrátil do ich vlastníctva.

Okolo roku 1336 bola postavená aj hradba a vodná priekopa okolo hradu, no tá sa zrútila niekedy okolo 2. polovice 15. storočia. Hrad prešiel rukami mnohých vlastníkov. Najznámajší z nich je rod Szunyoghovcov, z ktorých obdobia je aj známa povesť.

Nová hradba a vodná priekopa boli postavené začiatkom 16. storočia. Takmer o storočie neskôr opevnili predhradie na severe a západe bastiónmi, čo však nepomohlo. V roku 1684 hrad dobyli povstalci. O ďalšie storočie neskôr, v roku 1742 Anton Szunyogh premenil severozápadný bastión na barokovú kaplnku a tiež vystaval zámockú budovu. A tak sa z hradu stal zámok. Preto sa dnes môžete stretnúť s označením Budatínsky zámok, nielen Budatínsky hrad.

Po smrti Antonovho syna Jána v roku 1798 získal hrad rod Csákyovcov. Bohužiaľ sa jeden z ich potomkov – Ladislav Csáky zapojil v roku 1849 do revolúcie a hrad dobilo a vypálilo cisárske vojsko. Posledný a zároveň bezdetný majiteľ Gejza Csáky dal spraviť najrozsiahlejšie prestavby v rokoch 1920 – 1923. Obnovili hrad v duchu romantizmu a dal tak Budatínskemu zámku jeho dnešnú podobu.

Csákyovci vlastnili hrad až do roku 1945 a od roku 1956 začalo hrad využívať Považské múzeum.

Od roku 1995 bolo zrealizovaných viacero etáp rekonštrukcie pričom sa snažili o zachovanie  vizuálnej rekonštrukcie Csákyovcov z roku 1920.

Dnes je budova Budatínskeho zámku múzeom. Niektoré priľahlé stavby slúžia ako administratívne priestory Považského múzea v Žiline, a okolie hrad tvorí voľne prístupný historický park v anglickom slohu. V hradnom parku rastie aj 270 ročný platan javorolistý. So svojím obvodom kmeňa 6 metrov a výškou 27 metrov bol vyhlásený za Strom roka 2016

V interiéri zámku sa nachádzajú 3 stále expozície:

Dejiny Žiliny a Dobový interiér

Táto zbierka je inštalovaná na 3. poschodí hradu a ako názov napovedá, predstaví vám históriu mesta Žilina vrátane typických predmetov, ktoré sa k nej viažu. Veru len tak hocikde nenájdete vystavenú zbierku katovských mečov. Svoje zastúpenie tu majú aj remeselníci z okolia Žiliny. Ich predmety charakterizujú cechovú výrobu a spoločenstvá, ktoré kedysi vytvárali.

Obdivovať môžete dobový nábytok z 18. až 20. storočia, vrátane jedálne s prestieraním alebo loveckú miestnosť s poľovníckymi trofejami hradných pánov. Hneď budete mať jasnejší obraz ako si šľachta na hrade nažívala.

Pred hradbami, za hradbami

Expozícia je umiestnená na 2. poschodí a prezentuje vývoj opevnení z obdobia praveku až po stredovek. Narazíte tu na rekonštrukcie dobových kostýmov a archeologické exponáty nielen z oblasti numizmatiky a histórie. Spoznáte vzhľad stavby v rôznych dejinných obdobiach. Pre lepšiu predstavu vám pomôžu prepracované trojrozmerné modely Budatínskeho hradu.

Veža Budatínskeho hradu

Najlákavejšia na nej je vyhliadka na Žilinu a okolie na najvyššom poschodí. Avšak, kým si k nej vyšliapete, určite si cestou na jednotlivých podlažiach nenechajte ujsť prehliadku hodín, historických máp, exponátov z dejín hradu, ba aj obrazáreň.

Okrem hradného interiéru môžete navštíviť aj kaplnku a drotársky pavilón.

Kaplnka Budatínskeho hradu pochádza z 18. storočia. Zásluhou štedrej finančnej podpory bola plnohodnotne zreštaurovaná. Zasvätená je Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie a jej najvzácnejšou pamiatkou je iluzívna maľba oltára.

V drotárskom pavilóne sa nachádza stála expozícia tohto unikátneho remesla. V roku 2019 bol remeselný kumšt drotárstvo zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.

Povesť o krásnej Kataríne

S rodinou Szunyoghovcov je spojená vari najkrajšia povesť vzťahujúca sa k Budatínu. Hovorí o krásnej a dobrej dcére Gašpara Szunyoghu – Kataríne.

Chýry o jej kráse sa rýchlo šírili, a preto sa nemožno čudovať tomu, že veľa šľachticov na ňu myslelo. Najviac však padla do oka Frankovi Forgáčovi. Napriek tomu, že matka ju dobre strážila, mladí  si od začiatku dobre rozumeli a zaľúbili sa. Vznikla veľká láska, ktorá dokonca presvedčila i matku Kataríny, že sú si navzájom súdení.

Rytier Forgáč preto prišiel na Budatín, aby sa mohli spolu zasnúbiť. Gašpar Szunyogh však nebol doma. Keď sa vrátil, bol veľmi prekvapený a nahnevaný, pretože on už sľúbil Katarínu zasnúbiť s Jakušicom – pánom hradu Vršatec.

Nepomohol ani plač ani matkin príhovor za lásku dcéry. Otec zostal neoblomný. Pozval na Budatín pána z Vršatca a pripravil slávnostné zásnuby.

Keď sa to dozvedel rytier Forgáč, zosmutnel a chcel ešte naposledy vidieť svoju milú. Tajne prišiel na Budatín, podplatil sluhu a stretol sa so svojou láskou. Žiaľ, keď utekal, prezradil ho tieň.

Gašpar Szunyogh všetko zistil a rozhodol sa Katarínu prísne potrestať. Dal ju zamurovať do výklenku veže. Bolo to údajne v mieste, kde sa dnes nachádza erb rodiny Szunyoghovcov.

Franko sa nechcel len tak ľahko vzdať svojej lásky, a preto zobral vojakov a svoju milú oslobodil. To nahnevalo Jakušica, vyzval rytiera Forgáča na súboj.

V neľútostnom boji Jakušic zabil menej skúseného Franka a plačúcu Katarínu odviezol násilím na svoj hrad Vršatec, kde si ho proti svojej vôli musela zobrať za manžela.

Povesť preslávila Budatínsky hrad natoľko, že ešte i v dnešnej modernej dobe prichádzajú dievčatá k erbu vo veži a chcú sa ho dotknúť, aby im to prinieslo šťastie v živote a našli toho pravého.

Zdroj: www.hrady-zamky.sk | www.tikzilina.eu