2000 ročné dúhové poháriky prepisujú históriu

Dobrovoľný archeológ objavil v Brandenbursku (štát na severovýchode Nemecka) starodávnu skrýšu keltských mincí – tzv. dúhové poháriky, ktorých „hodnota musela byť v tom čase nesmierna“.

41 zlatých mincí bolo vyrazených pred viac ako 2000 rokmi a sú prvým známym keltským zlatým pokladom v Brandenbursku, oznámila v decembri 2021 ministerka kultúry v Brandenbursku.

Mince sú zakrivené, čo je znak, ktorý inšpiroval nemecký názov „regenbogenschüsselchen“, čo v preklade znamená „dúhové poháriky“.

„Rovnako ako legenda, že na konci dúhy je hrniec zlata, v ľudovej viere sa našli dúhové poháriky tam, kde sa dúha dotkla Zeme,“ hovorí Marjanko Pilekić, numizmatik a výskumný asistent v kabinete mincí zámku Friedenstein, ktorý študoval poklad.

Ďalšou tradíciou je, že dúhové poháriky „padali priamo z neba a boli považované za talizmany a predmety s liečivým účinkom,“ dodal Pilekić.

Je pravdepodobné, že roľníci často našli staré zlaté mince na svojich poliach po daždi, „oslobodené od špiny a lesku,“ povedal.

Poklad objavil Wolfgang Herkt, dobrovoľný archeológ z Brandenburského štátneho dedičstva a archeologického štátneho múzea (BLDAM), neďaleko obce Baitz v roku 2017.

Potom, čo Herkt dostal povolenie od vlastníka pôdy prehľadať miestnu farmu, zbadal niečo zlaté a lesklé.

“Pripomínalo mu to vrchnák malej fľaštičky od alkoholu,” povedal Pilekić. “Bola to však keltská zlatá minca.”

Po nájdení ďalších 10 mincí Herkt oznámil objav BLDAM, ktorého archeológovia priniesli celkový počet 41 mincí.

“Toto je výnimočný nález, ktorý sa vám pravdepodobne podarí len raz za život,” uviedol Herkt. “Je to dobrý pocit, že môžeme takýmto nálezom prispieť k výskumu histórie krajiny.”

Porovnaním hmotnosti a veľkosti mincí s inými starými dúhovými pohárikmi sa Pilekićovi podarilo datovať razbu pokladu do obdobia medzi 125 p.n.l. a 30 p.n.l., čiže do čias neskorej doby železnej.

V tom čase hlavné oblasti keltskej archeologickej kultúry laténskej (asi 450 pred Kristom až po dobytie Rimanmi v prvom storočí pred Kristom) zaberali oblasti dnešného Anglicka, Francúzska, Belgicka, Švajčiarska, Rakúska, južného Nemecka a Česká republika, povedal Pilekić. V južnom Nemecku „nájdeme veľké množstvo dúhových pohárikov tohto druhu,“ poznamenal.

Kelti však v Brandenbursku nežili, takže objav naznačuje, že Európa v čase doby železnej mala rozsiahle obchodné siete.

Z čoho pozostával nájdený poklad?

Zo 41 nájdených zlatých mincí je 19 mincí známych ako statéry, ktoré majú priemer 2 centimetre a priemernú hmotnosť 7,3 gramu, a 22 zvyšných mincí sú štvrtinové statéry, ktoré majú menší priemer 1,4 cm a priemerná hmotnosť 1,8 g.

Celý poklad mincí je bez razenia, čo znamená, že ide o „obyčajné dúhové poháriky“, povedal Pilekić, ktorý je tiež doktorandom archeológie razenia mincí, peňazí a ekonómie v staroveku na Goethe University vo Frankfurte.

Pretože mince v skrýši sú si veľmi podobné, je pravdepodobné, že poklad bol uložený naraz, povedal. Je však záhadou, prečo táto zbierka – druhý najväčší poklad „obyčajných“ dúhových pohárikov tohto typu, aký sa kedy našiel – skončila v Brandenbursku.

“V Brandenbursku je vzácne nájsť zlato, ale nikto by nečakal, že to bude ‘keltské’ zlato,” povedal Pilekić. “Tento nález opäť rozširuje oblasť distribúcie týchto typov mincí a pokúsime sa zistiť, čo by nám to mohlo povedať, čo sme ešte nevedeli alebo si mysleli, že vieme.”

Zdroj: www.whatafind.com | www.livescience.com