Erlend Bore, ktorý na pokyn lekára mal tráviť viac času na čerstvom vzduchu, urobil objav, ktorý mu zmení život – depot obsahujúci vzácne medailóny z obdobia okolo 500 n.l.
Podľa lekárov mal viac chodiť na prechádzky a tak, aby nechodil len tak si nór Bore zakúpil detektor kovov. To však netušil, že si nielen zlepší zdravie ale aj obohatí svoj život o hotový poklad!
Pomocou svojho novo zakúpeného detektora kovov objavil vzácne zlaté šperky zo šiesteho storočia, čo je objav, ktorý archeológovia označili za nórsky „zlatý nález storočia“.
Depot obsahoval deväť zlatých medailónov a zlatých perál, ktoré kedysi tvorili honosný náhrdelník, ako aj tri zlaté prstene. Zistilo sa, že šperky, ktoré vážia o niečo viac ako 100 g, pochádzajú z obdobia okolo 500 nášho letopočtu.
„Najskôr som si myslel, že ide o čokoládové mince alebo mince kapitána Sabertootha,“ povedal Erlend Bore s odkazom na fiktívneho nórskeho piráta. “Bolo to úplne neskutočné.”
Archeológovia tvrdia, že nález je jedinečný kvôli dizajnu na medailónoch: druh koňa zo severskej mytológie.
Bore, ktorý ako dieťa sníval o tom, že sa stane archeológom, objavil objav na južnom ostrove Rennesøy neďaleko Stavangeru v auguste 2023 po tom, čo si na odporúčanie lekárov kúpil detektor kovov, aby viac cvičil.
Hľadal a chystal sa ísť domov v ten deň, keď zariadenie zrazu začalo pípať na svahu.
Zavolal archeológov, ktorí pátranie prevzali.
Ole Madsen, vedúci Múzea archeológie na univerzite v Stavangeri, povedal, že ide o „nález zlata storočia v Nórsku. Nájsť toľko zlata naraz je mimoriadne nezvyčajné.“
Håkon Reiersen, docent v múzeu, uviedol, že zlaté prívesky – ploché, tenké, jednostranné zlaté medaily nazývané brakteáty – pochádzajú z takzvaného migračného obdobia v Nórsku, ktoré prebiehalo medzi 400 a približne 550 nl, keď boli rozšírené migrácie v Európe.
„Vzhľadom na miesto nálezu a na to, čo vieme z iných podobných nálezov, ide pravdepodobne o ukryté cennosti alebo o obetovanie bohom v ťažkých časoch,“ povedal Reiersen.
Prívesky a zlaté perly boli súčasťou veľmi nápadného náhrdelníka, ktorý vyrobili skúsení klenotníci a nosili ho tí najmocnejší, povedal Reiersen. Dodal, že v Nórsku nebol urobený žiadny podobný objav od 19. storočia a je to tiež veľmi nezvyčajný objav v škandinávskom kontexte.
Profesor Sigmund Oehrl, ktorý tiež pracuje v Stavangerskom múzeu, povedal, že symboly na príveskoch zvyčajne ukazujú, že severský boh Odin lieči chorého koňa svojho syna. Na tých z Rennesøy visí konský jazyk na zlatých príveskoch a jeho poklesnuté držanie tela a skrútené nohy ukazujú, že je zranený, povedal Oehrl.
„Symbol koňa predstavoval chorobu a úzkosť, ale zároveň nádej na uzdravenie a nový život,“ dodal.
V súlade s nórskymi zákonmi dostanú Bore a vlastník pozemku odmenu, hoci suma ešte nebola stanovená. Predmety spred roku 1537 a mince staršie ako 1650 sú považované za majetok štátu a je potrebné ich odovzdať.
