Dejiny vytesané do kameňa 10

Doba bronzová je známa tým, že ľudia používali bronz ako vhodný tvrdý materiál, či už na výrobu zbraní alebo nástrojov. Následne prešla okolo roku 800 p.n.l. do doby železnej, kedy sa remeselníci naučili spracúvať železo. No možno to tak úplne nebolo.

V dnešnej časti série článkov Dejiny vytesané do kameňa sa pozrieme na možnosť, že remeselníci z doby bronzovej temperovali oceľ viac ako 1000 rokov predtým, ako to urobili Rimania.

Archeológovia analyzovali 2900 rokov staré kamenné rytiny a dlho ignorované dláto z Pyrenejského polostrova a odhalili, že miestni remeselníci vyrábali oceľ dávno predtým, ako sa predtým myslelo.

Archeológovia zistili, že zložité 2900 rokov staré rytiny na kamenných monumentoch z územia dnešného Portugalska na Pyrenejskom polostrove mohli byť vyrobené iba pomocou oceľových nástrojov. Tento objav naznačuje drobnú výrobu ocele počas neskorej doby bronzovej, storočie predtým, ako sa táto prax prvýkrát vôbec objavila v starovekom Ríme. 

1,5 metra vysoké skalné stĺpy alebo stély sú vyrobené zo silikátového kremenného pieskovca a obsahujú rytiny ľudských a zvieracích postáv, zbraní, ozdôb a vozov. 

“Je to extrémne tvrdá hornina, ktorú nemožno opracovať bronzovými alebo kamennými nástrojmi,” povedal Ralph Araque Gonzalez, archeológ na univerzite vo Freiburgu v Nemecku a hlavný autor novej štúdie popisujúcej tieto nálezy. “Ľudia neskorej doby bronzovej na Ibérii teda boli schopní temperovať oceľ. Inak by neboli schopní opracovať stĺpy.”  

Tím tiež analyzoval „veľmi dobre zachované“  a doposiaľ ignorované železné dláto, ktoré sa datuje okolo roku 900 p.n.l. a bolo objavené na začiatku 21. storočia z lokality s názvom Rocha do Vigio v Portugalsku. Tak to zverejnili vedci v štúdii zverejnenej online 10. februára 2023 v Journal of Archaeological Science.

Nielenže dláto obsahovalo dostatok uhlíka, aby sa dalo považovať za oceľ (viac ako 0,30%), ale výskumníci tiež našli mineralizáciu železa v osade, čo naznačuje, že remeselníci mohli získať materiál lokálne. 

“Dláto z Rocha do Vigio a kontext, v ktorom sa našlo, ukazujú, že metalurgia železa, vrátane výroby a temperovania ocele, bola pravdepodobne pôvodným vývojom decentralizovaných malých komunít na Iberii, a nie vplyvom neskorších kolonizačných procesov,” povedal Araque Gonzalez. 

Výskumníci spolupracovali s profesionálnym kamenárom na napodobnení starovekých rytín nástrojmi vyrobenými z rôznych materiálov vrátane bronzu, kameňa a kalenej oceľovej repliky 2 900 rokov starého dláta.  

Oceľový nástroj bol podľa štúdie jediný schopný vytesať skalu. Kováč to však musel brúsiť každých päť minút, čo naznačuje, že remeselníci z neskorejj doby bronzovej vedeli, ako vyrobiť kalenú oceľ bohatú na uhlík.

Tím tiež poznamenal, že experimentálne rytiny boli pozoruhodne podobné tým pôvodným, ak zodpovedali zvetrávaniu hornín. 

Doteraz najskorší záznam o kalenej oceli na Ibérii bol zo staršej doby železnej (roky 800 až 600 p.nl.).  

Širšia výroba ocele na zbrane a nástroje sa pravdepodobne začala až počas rímskych čias, okolo 2. storočia n.l., hoci nízky obsah uhlíka vo vykopaných predmetoch poukazuje na ich priemernú kvalitu.  

Až v neskorom stredoveku sa kováči v celej Európe naučili, ako dosiahnuť dostatočne vysoké teploty na výrobu kvalitnej ocele. 

Aj tento objav len dokazuje, že veľmi veľa vecí, ktoré sú považované za dejiny a historické fakty a učia sa ich deti na školách, nemusia byť tak úplne faktami. Stále platí, že je toho veľa, čo nevieme, alebo nevieme s istotou. 

Ale práve vďaka novým objavom, technickému a vedeckému pokroku sa nám postupne darí odkrývať viac a viac tajomstiev histórie. Dokonca riešiť záhady. 

Pravdou však je, že to, čo je vytesané do kameňa, sa poprieť nedá.

Zdroj: www.theregister.com | www.livescience.com