Dejiny vytesané do kameňa 3

/ / História
clanok-dejiny-vytesane-v-skalach-3-detektory-nox-a

V 3. časti série článkov Dejiny vytesané do kameňa sa presúvame naspäť na Považie, konkrétne na zlepencové bralo na ktorom sa vypína Lietavský hrad. Jeho okolie bolo bohato osídlené už pred tisícmi rokov. Ukazuje sa, že už v rokoch 1500 – 700 p.n.l., v mladšej dobe bronzovej, tu žil ľud lužických popolnicových polí. No nápis, na ktorý sa dnes zameriame pochádza z obdobia, kedy Lietavský hrad ešte na svojom mieste nestál.

7. septembra 1969 sa Dr. Vojtechovi Bukovinskému a Štefanovi Lučančinovi podarilo odkryť nečakaný odkaz. Pod vrstvou zeminy bol tajomný runový nápis, ktorý sa nachádza na najvyššej skale hradného areálu Lietava, na ktorej stojí jeho najstaršia budova Donjon (veža „nebojsa“).

Táto skala sa vypína nad horným nádvorím a runový nápis je vo výške približne 5-7 metrov nad úrovňou nádvoria. Nápis má rozmery 2,5 metra na šírku a 2,2 m na výšku a runy boli do skaly vytesaná zrejme železným dlátom. Čo sa týka samotných symbolov, sú dosť veľkých rozmerov (napríklad štvorcový znak v strede má veľkosť 20×25 cm) a hĺbka rýh je v určitých miestach až 3cm.

 

Dr. Bukovinský uverejnil svoj objav v časopise Krásy Slovenska, ročník 1970 na str. 56-57, kde sa v poslednom odseku daného článku vyjadril, že lietavský nápis prekonzultuje s runológmi v severských štátoch.

Prečo to však bolo potrebné konzultovať s inými odborníkmi? V čom spočíva záhada lietavského runového nápisu?

Runy sú známe ako mystické písmo germánskych kmeňov. Nápisy písané týmto písmom mali prevažne bohoslužobný účel. Ako prví ho používali v 2. storočí p.n.l. Markomani a poznali ho aj Kelti, či neskôr balkánski Dáci. No vývoj rún vyvrcholil u germánskych kmeňov.
Runová abeceda sa volala futhark. Pomenovanie bolo vytvorené spojením prvých siedmich hlások abecedy. Do 9. storočia n.l. hovoríme o staršom futharku, ktorý obsahoval 24 hlások, novší iba 16. Síce sa priebehom stáročí tvar runových symbolov neustále menil, v časoch jeho rozkvetu odlišujeme 3 varianty rún: germánske, švédsko-nórske a dánske, pričom v Dánsku sa ešte navyše v 11. storočí objavili tzv. bodkované runy.

Nápor latinky však v 12. storočí prevážil a runové písmo odstránila z praktického života. Dokonca aj nemecký „švabach“, ktorý bol akousi svojskou gotickou prerábkou futharku napokon podľahol a latinka sa stala každodenným písmom bežného človeka.

Vikingovia na Slovensku?

Súhrnný názov Vikingovia používame na označenie výbojných severských národov (Švédi, Nóri, Dáni) a to v období, keď bežne používali futhark. Vikingovia boli známi svojím loďstvom, ktorým prenikli až k brehom Severnej Ameriky (a to dávno pred jej „objavením“). Prenikli aj hlboko do vnútrozemia Európy, v oblasti jazera Ladoga si dokonca vytvorili vlastný štát. V rokoch 840 a 941 zaútočili na Carihrad. Vzhľadom na tú dobu to boli obdivuhodné výkony.

Aj napriek týmto všetkým poznatkom panuje všeobecný predpoklad, že Vikingovia sa na územie Slovenska nikdy nedostali. Dokonca aj keď boli objavené typicky vikingské archeologické pamiatky, vedci ich pôvod vysvetľovali tak, že ide o predmety získané na základe výmenného obchodu. Skutočne presvedčivý dôkaz o prítomností Vikingov na území nášho štátu sa doteraz nepodarilo nikde nájsť a preto sa zdá, že lietavský runový nápis je prvým takýmto dôkazom.

Dr. Bukovinský v článku uvádza záver predbežnej analýzy nápisu:

„K pôvodnému, najstaršiemu (azda keltskému) nápisu pribudol z ľavej strany germánsky runový text, zatiaľ čo v pravo od neho – oveľa neskoršie – bol pripísaný novším dánskym futharkom druhý záznam. Predpokladáme, že runový nápis bol súčasťou obetného pohanského oltára, ktorý ako sa to aj v povestiach dosiaľ uchovalo stal v praveku na tomto najvýchodnejšom výbežku Súľovských skál. Nakoľko špecialistu z oboru runológie u nás nemáme, prekonzultujeme si lietavský runový nápis s runológmi severských štátoch, kde toto vedné odvetvie má dlhú tradíciu a vysokú úroveň.“

 

O tri roky neskôr, v roku 1973, uverejnil časopis Krásy Slovenska ďalší článok Dr. Bukovinského, v ktorom opisuje svoju komunikáciu so Švédskou akadémiou vied. Štyri mesiace po odoslaní dokumentácie týkajúcej sa lietavského runového nápisu prišla odpoveď.

„Vo svojom liste mi Elisabeth Svärdstromová oznámila, že porovnaním lietavského skalného nápisu so švédskymi runovými textami nezistila vzájomnú podobnosť. V závere svojho posudku vyslovila o symboloch lietavského nápisu domnienku, že ide asi o nejaké iné znaky, majúce istú podobnosť s runami.“

Dr. Bukovisnký ďalej uvádza, že do Švédska poslal odpoveď, kde vyjadril súhlas s tým, že lietavské runy nie sú symbolmi švédskeho, respektívne škandinávskeho (švédsko – nórskeho) futharku. Škandinávske runy sa totiž zvykli vpisovať medzi dve rovnobežné čiary (riadky) a taký text potom vyzeral na prvý pohľad ako popísaná stuha.

Dr. Bukovinský odhaľuje dejiny.

 

Zároveň predostrel Švédskej akadémii vied svoj názor na pôvod symbolov ako aj rozlúštenú časť nápisu.

„Tento záznam predstavuje staršie primitívne runové písmo niektorého stredoeurópskeho germánskeho kmeňa, najskôr Kvádov, plus veľmi pozoruhodné štyri dánske runové znaky, ktoré ktosi pripísal pod pravý dolný okraj lietavského skalného nápisu.

Podarilo sa nám rozlúštiť iba ľavú časť epigrafu: „Pohliadni Thor, vlahu z nebies vylej.“ Súdime, že k jeho vykresaniu došlo za veľkého sucha, keďže Thor bol v germánskej mytológii bohom dažďa a hromu. Hradné návršie bolo teda od pradávna kultovým strediskom. O tom hovorí aj ľudové podanie, že tu stál kedysi oltár slovanskej bohyne Lietvy, ci Lady.“

Zároveň pani E. Svärdstromovú pozval do Lietavy aby nápis osobne preskúmala, no na tento list už odpoveď neprišla. Od roku 1970 teda ostáva záhada významu lietavského nápisu nerozlúštená. Jediné, čo sa Dr. Bukovinskému podarilo objasniť, je otázka ako sa dostali k pôvodnému nápisu dánske runy.

V článku vysvetľuje význam Slovenska ako územia, cez ktoré v staroveku viedla tzv. Jantárová cesta. Táto významná tranzitná obchodná komunikácia bola spomínaná už Claudiom Ptolemaiom v jeho diele Geógraphiké hyphégésis. Na úseku Prečín – Žilina viedla táto cesta práve okolo brala, na ktorom dnes stojí hrad Lietava, ktorý bol zrejme vybudovaný ako strážny hrad nad Jantárovou cestou.

Napriek tomu, že skutočný význam a pôvod celého runového nápisu nie je objasnený, jeho samotná existencia núti vedcov prehodnocovať doterajšie zistenia. Možno jedného dňa sa lietavská záhada vyrieši a zmení naše dejiny.

Zdroj: dennikstandard.sk | hradlietava.sk

Videné: 1 892x

HORE