Dejiny vytesané do kameňa 4

/ / História

V ďalšej časti sa nám budú dejiny prihovárať nie slovami, ale skôr obrazmi. Na časovej osi sa posunieme ďalej ako doteraz, takmer 6000 rokov dozadu. Geograficky pocestujeme z Považia viac na západ, do malého mestečka Holíč, ktoré je akousi vstupnou bránou pre cestujúcich z Česka na Slovensko. Holíč je súčasťou regiónu Záhorie, ktorý je známy svojím nárečím, hubármi a zdá sa, že ukrýva aj nevyslovené tajomstvá histórie.

Stonehenge v Anglicku, Obelix nosiaci menhir na chrbte či dánske dolmeny, o tých vie celý svet. No praveká svätyňa tvorená megalitmi na Slovensku?

Čo sú megality?

Megality spadajú do obdobia 4000 až 1600 p.n.l. a sú to praveké pamiatky z veľkých neopracovaných alebo čiastočne upravených kameňov, pričom mali zväčša kultový alebo pohrebný charakter.

Príbehy o ich účeloch sú však nekonečné. Ľudia nekladú medze svojej fantázii, zahŕňajú do teórií astronómiu, náboženstvo, okultizmus, niektorí zašli až tak ďaleko, že ide o stavby obrov, či orientačné body pre mimozemšťanov a podobne. Faktom ale je, že na stavby megalitu sa používali kamene, ktoré dosahovali váhu aj viac ako 20 ton. Tieto balvany sa následne ukladali vedľa seba alebo na seba bez akéhokoľvek spájania.

Nález na Záhorí

V roku 1988, pri výstavbe sídliska SNP v meste Holíč, bola objavená praveká svätyňa, dnes známa aj ako Holíčska svätyňa. Časť z týchto kameňov bola prenesená a umiestnená v lapidáriu pri Mestskom úrade. Zostava vytvára kamenné slnečné hodiny, pre verejnosť známe aj ako Holíčsky Stonehenge, keďže ľudom túto známu anglickú stavbu veľmi pripomína.

Ukazuje sa, že Holíčska svätyňa bola tvorená až deviatimi stavbami zahĺbenými pod úroveň terénu a obklopenými hlbokými priekopami a následne celý komplex deviatich svätýň bol obohnaný jednou veľkou kruhovou priekopou. Do lapidária bolo umiestnených spolu 21 kameňov do výšky takmer 7 metrov a pochádzajú z jednej z deviatich svätýň. Ide o kamene zoradené do dvoch sútredných kruhov v ktorých strede stál najväčší kameň. Menší kruh bol tvorený z 8 kameňov a väčší z 12. Vonkajší kruh mal priemer 23 metrov. Časť týchto kameňov bola dekorovaná rôznymi obrazmi, ako nástroje čí scény z mytológie.

Dejiny sa nevyjadrujú len slovami ale aj obrazmi - kladivo

Čím je nález v Holíči jedinečný?

Kultové miesta megalitického typu sú bežné v západnej Európe, no v strednej a východnej Európe je doteraz známy len jeden jediný prípad takejto stavby a to práve tu na Slovensku, v Holíči. Navyše jeho hodnotu zvyšuje aj fakt, že na väčšine kameňov z Holíčskej svätyne môžeme vidieť kresby a plastiky vyryté do kameňa. Bohužiaľ dnes značne zničené, no napriek tomu sú mimoriadne cenným kultúrnym dedičstvom a zdrojom informácií o pravekej mytológii.

Aj keď nález rozdelil archeologické kruhy na dve časti, v máji roku 2004 pozval vtedajší minister zahraničných vecí SR francúzskeho špecialistu na prehistóriu a megalitické pamiatky, Charlesa-Tanguy Le Roux, ktorý potvrdil pravosť Holíčskej svätyne a takisto jej správne zaradenie medzi stavby megalitického typu.

„Všetky megalitické stavby sú prírodné úkazy, ktoré však boli opracované. Na holíčskych kameňoch vidno opracovanie väčším náradím, a to kameňom alebo primitívnejším kladivom silnými údermi. Na viacerých z nich môžeme nájsť aj rytiny viacerých typov,“ zhodnotil odborník.

Napriek tomu sa objavujú rôzne názory, napríklad, že kamene síce opracované boli, ale bagrom, ktorým ich vykopali a pod. Jednoznačnú odpoveď na otázku, či ide o najväčší historický poklad na Slovensku alebo len o hromadu kameňov, sa zrejme tak skoro nedozvieme. Ale to nezabráni obyvateľom Holíča, aby na svoje lapidárium boli hrdí, keďže do dnes ho navštívilo veľké množstvo nielen domácich, ale aj zahraničných turistov a nadšencov histórie.

Zdroj: irsa.szm.com | dobrodruh.sk

Videné: 1 205x

HORE