Knieža z Popradu a jeho hrobka

Príbeh s názvom Knieža z Popradu sa začal písať pred dlhými 18timi rokmi. Keď na jeseň roku 2005 bagrista pri stavbe priemyselného parku v Poprade-Matejovciach zavadil lyžicou v zatopenej jame o drevený zrub, nikto nemohol tušiť, že sa práve začína jedno z najväčších slovenských archeologických dobrodružstiev.

Obsluha stroja si najskôr myslela, že sa jedná o bunker z druhej svetovej vojny a bager začal konštrukciu rozoberať. Časť stropu tak bola nadvihnutá, ďalej sa však nepokračovalo a o náleze bol informovaný PhDr. Peter Roth, archeológ Podtatranského múzea v Poprade. Vzhľadom na to, že sa jednalo o výnimočný nález, prizvaní boli ďalší odborníci z Archeologického ústavu SAV v Nitre. Vedením výskumu bol poverený PhDr. Karol Pieta,CSc, popredný odborník na dobu rímsku a sťahovanie národov.

Výskumom, ktorý trval štyri mesiace v náročných terénnych a poveternostných podmienkach, bolo zistené, že sa jedná o drevenú komorovú konštrukciu zapustenú do ílovitého podložia. Pri výskume bolo zistené, že hrobka už bola v minulosti vykradnutá, tak ako to evidujeme pri väčšine pamiatok tohto druhu. Predpokladá sa, že nad hrobkou bola navŕšená zemná mohyla, takže miesto odpočinku bolo viditeľné v relatívne rovinatom podtatranskom teréne do ďaleka. Paradoxne, práve vďaka narušeniu lokality vykrádačmi, sa do komory dostala spodná voda a zakonzervovala tak unikátne nálezy.

Slovenskí archeológovia mali prvýkrát možnosť zachraňovať takýto výnimočný nález, avšak chýbali im podobné skúsenosti. Na pomoc boli preto pozvaní zahraniční odborníci. Bolo to nevyhnutné aj vzhľadom na vysoké náklady celého projektu, predpokladaná suma presahuje jeden milión euro. Tí odporučili vybratie zachovaných častí hrobky „in situ“, to znamená v celých blokoch tak, ako boli uložené v zemi. Následne bola celá konštrukcia prevezená do nemeckého Archäologisches Landesmuseum v Schleswigu, kde sa špecializujú na konzerváciu a výskum tohto druhu nálezov. Len pre zaujímavosť, celý náklad smerujúci do Nemecka vážil takmer 12 ton.

Tu sa následne celé bloky v kontrolovaných podmienkach a extrémne nízkych teplotách (až -20°C) postupne, pomocou sond a pinziet rozobrali. Pomocou toho sa podarilo vedcom zachrániť textilné vlákna, ako napríklad unikátne zlaté nite pochádzajúce zrejme z pohrebného rúcha, no aj zvyšky kože, lyka a zvyšky plodín.

Pri terénnych prácach bolo zistené aj to, akým spôsobom bola hrobka vykradnutá. Vykrádači vyhĺbili chodbu z južnej strany vonkajšej komory, pričom po sebe zanechali unikátne svedectvo v podobe ohnísk a zvyškov fakieľ. Po presekaní horných trámov prenikli do sarkofágu, pričom tu zanechali železnú sekeru a tri drevené lopaty. Nezastavila ich zrejme ani mŕtvola, ktorá už bola v značnom štádiu rozkladu, podľa rozvlečených častí kostry sa zdá, že niektoré časti mohli byť ešte spojené ligamentom. To by poukazovalo na dobu vykradnutia nanajvýš niekoľko rokov po pochovaní. Treba však vziať do úvahy aj konzervačnú schopnosť vlhkého prostredia, čo by mohlo ešte predĺžiť dobu, ktorá prešla od pohrebu po sekundárny zásah na kostre. Aj keď nanešťastie, hrobka bola vykradnutá ešte v staroveku, dochovaný inventár naznačuje honosnosť pohrebnej výbavy pochovaného. Aj relatívne skromné nálezy, objemom neporovnateľné oproti pôvodne pochovanej výbave, ktoré neodniesli vykrádači, však nesmierne potešili archeológov. Hovoriť možno dokonca o objave storočia.

Vďaka mimoriadnemu bohatstvu s ktorým bol zosnulý v hrobke pochovaný, ho začali prezývať aj „slovenským Tutanchamónom“. Mŕtvy, z ktorého sa zachovalo iba niekoľko článkov prstov, stavcov a rebier bol zrejme oblečený v honosnom rúchu s prelamovanými koncami a lemami, koženými pásikmi a remienkami, bohato vyšívanom zlatými niťami. Obutý bol v kožených topánkach, z ktorých sa zachoval len jeden kus. Podľa súvekých analógií a písomných antických prameňov predpokladáme, že bol položený na nejakom koberci a na pohovke, pravdepodobne drevenej, mohla však byť plátovaná napr. bronzom, či iným plechom.

Najviac nálezov však poskytla časť v JZ rohu hrobky. Tu sa v medzere medzi komorami, zrejme ako pozostatok dodatočne uložených milodarov, nachádzalo osem hlinených nádob a bronzové vedro. V dobrom stave bol aj prútený košík a zvyšok posmrtnej potravy, zrejme bravčovej šunky zakrytej lykovou rohožou. Najväčšiu radosť však archeológom spôsobil nález prívesku zhotoveného zo zlatej mince rímskeho cisára Valensa z roku 375, ktorý asi vypadol pri vynášaní koristi a zapadol v medzere medzi komorami. Pomohol tak spresniť vznik hrobky do obdobia po poslednej tretine 4. storočia. Napokon, najpôsobivejšími časťami súboru objavených pamiatok z objektu sú nepochybne časti dreveného nábytku, ktoré sú skutočným unikátom a poznáme ich z germánskych či rímskych hrobiek, z teritoriálne vzdialených oblastí.

Kto teda bol tento dôležitý nebožtík? Vďaka asi osemdesiatim dochovaným kostiam antropológ určil, že sa jednalo o 20-25 ročného mladého muža s predpokladanou výškou 172 cm. Podľa analýzy DNA sa mŕtvy narodil niekde medzi Volgou a Uralom, teda  východne od nášho územia. Nevieme však zatiaľ, odkiaľ presne sa k nám dostal a čo viedlo jeho súkmeňovcov, že ho pochovali ďaleko od jeho domoviny, v kraji pod tatranskými končiarmi. Je však nepravdepodobné, že sa vedcom niekedy podarí presne zodpovedať tieto náročné otázky. Obdobie do ktorého spadá táto udalosť bolo v Európe veľmi turbulentné, obrovské masy obyvateľstva sa dali do pohybu v súvislosti s obdobím „veľkého sťahovania národov“.

Mnohé nezodpovedané otázky o živote a smrti tohto významného člena súvekej spoločnosti sa zrejme už nikdy nedozvieme. Tak ako sa tu cudzinci náhle objavujú v poslednej tretine 4. storočia, v prvej tretine nasledujúceho sa stopy po nich zrazu strácajú. Osady a hradiská zostali opustené na takmer ďalších dvesto rokov, kedy tu na prelome 6.-7. storočia prišli prvé skupinky etnicky odlišných kmeňov, v antických prameňoch nazývaných Slovania. Počas mnohých stáročí ani len netušili, že neďaleko ich osád spočíva telo významného náčelníka, ktorý tu kedysi žil so svojou družinou a po neznámych udalostiach v relatívne mladom veku aj zahynul a bol tu pochovaný. Každopádne však tento objav zviditeľnil našu krajinu a tatranský kraj ďaleko za hranicami a aj keď sa jedná o germánskeho veľmoža, Slovensko už navždy zostane zapísané ako miesto jeho znovuobjavenia.

Práve toto leto sa na Slovensko vrátila časť mobiliára z kniežacej hrobky v Poprade-Matejovciach. Stala sa z nej stála expozícia s názvom „Knieža z Popradu a jeho hrobka“, ktorý si môžete pozrieť v Podtatranskom múzeu v Poprade.

 Zdroj: www.po-kraj.sk | sdsle.sk