V našej sérii článkov Dejiny vytesané do kameňa odhaľujeme históriu, ktorá sa nám prihovára pomocou písmen či znakov a obrázkov. No niekedy sa história nevyjadruje tak jasne. Niekedy to, čo sa nám snaží povedať je pre nás záhadou. V sérii článkov Mystérium sa budeme venovať práve týmto tajomným odkazom. Ukážeme vám jedny z najväčších historických záhad Slovenska a predostrieme rôzne teórie, povesti, či legendy viažuce sa k nim.
V prvej časti série Mystérium sa pozrieme na záhadu, o ktorej málokto počul a predsa sa jej pozostatky nachádzajú na mnohých miestach a sú dobre viditeľné. Reč je o Slovenskom Čínskom múre, ktorý dostal svoju prezývku vďaka jeho úctyhodnej dĺžke. Val obrov (Fossa giganteum) alebo Spečený val, je približne 60km dlhý zemný val, ktorý sa tiahne od vrchu Sitno dole na juh cez Štiavnické vrchy, Pečenice, Dudince, Dolné Semerovce, až k rieke Ipeľ.
Je možné, že val bol pôvodne oveľa dlhší a mal množstvo paralelných vetiev. Vzhľadom na jeho polohu sa niektorí vedci domnievajú, že môže byť pokračovaním tzv. Sarmatských valov v Maďarsku a viedol až do Poľska. Aj napriek tomu sa vedcom nepodarilo určiť kto a prečo val postavil, ani ako je starý. A to dalo priestor rôznym špekuláciám a teóriám a vznikla jedna z najväčších záhad na Slovensku.
Ako vznikali?
Teórií je mnoho, niektorí poukazujú na prírodný vznik, no ako už aj názov Spečený val naznačuje, pôjde zrejme o výtvor ľudí. Spečené valy sa nachádzajú na viacerých miestach a v časoch vzniku mohli merať na určitých miestach až 16 metrov na šírku a 8 metrov na výšku. Boli tvorené hlinou, kameňmi a konármi. V niektorých častiach dokonca obrovskými balvanmi, čo naznačuje organizovanú prácu viacerých ľudí. Následne sa drevené časti zapálili a ich vyhorením sa dôsledkom žiaru kamene a hlina prepálili, dokonca až do sklovita. To malo za následok vznik mnohých rozprávkových teórií o obroch, bohoch, drakoch, čertoch, no aj ufológovia si prišli na svoje.
Kedy a kto ich postavil?
Latinský názov Fossa giganteum (čo doslovne znamená Val obrov) pochádza z prvej písomnej zmienky, z 13. storočia. No vieme, že vznik tejto stavby siaha oveľa ďalej, avšak ako sme spomenuli, presné datovanie je neisté, pretože sa odborníci nevedia zhodnúť. Môže tak ísť o rozpätie od 2000 p.n.l. až do 700 n.l. Najpravdepodobnejšie je však, že val vznikal postupne, v rôznych dobách.
Nie len na datovaní, ale ani na účele valu sa vedci nevedia zhodnúť. Mohla to byť ochrana pre nájazdmi nepriateľa, či protipovodňový systém. Ľudové povesti však hovoria, že val postavili samotní čerti z pekla.
Jedna z najzaujímavjších teórií pochádza od slovenského záhadológa a ametérskeho historika – Jána Hurníka. Vo svojich úvahách zachádza až do staroislandských mytologických piesní – Eddy. V Piesni o Vaftrudnim sa dokonca spomína tento val samotným Ódinom.
„Vingrid je val, na ktorom bojovať budú Surtr (obor) so svetlými bohmi, sto meria míľ každým smerom…“
Hurník teda odvodzuje, že val bol skutočne postavený obrami a to dávno, za čias kedy sa odohrávajú príbehy Eddy. Prečo by však nordické ságy hovorili o území Slovenska ako o území obrov? Podporu pre svoje tvrdenia nachádza Hurník v názvoch niekoľkých slovenských miest a obcí. Napríklad Varín na severe Slovenska mu pripomína vstupnú bránu do krajiny obrov, nazývanú Varinsfjord. Koniec valu podľa piesne sa označuje ako Sagafjord, a v skutočnosti je koniec valu umiestnený v blízkosti slovenského mesta Šahy, ktoré bolo v minulosti nazývané Saag.
Ďalej, podľa mýtov Eddy, obor Surtr žil v krajine ohňa, odkiaľ mal pochádzať oheň, čo zničí celý svet. To môže podľa Hurníka odkazovať na dávnu sopečnú činnosť v okolí Levíc. Jej pozostatkom sú mnohé teplé pramene. Spečené valy mnohí ľudia nepovažujú za dostatočné vysvetlenie, keďže teplota ohňa z drevených konárov a trámov by nemala mať silu roztaviť hlinu a kamene. Ale sopečné ohne z čias dávnych obrov, to už áno!
Ale prečo obri? Aj tu ponúka Hurník posledný dôkaz správnosti svojej teórie. Neďaleko valu sa totiž našli pozostatky „obrov“, čo dokladá citáciou knihy Pavla Dvořáka:
„…odkrýval ďalšie hroby, jeden za druhým a v nich desiatky obrovitých mužov, nejedna z kostier merala 205 cm.“
Aj keď je daný objav datovaný do 7. – 8. storočia n.l., Hurník sa domnieva, že išlo o potomkov dávnych obrov, ktorí vytvorili strážnu osadu pri vale.
Teória pána Hurníka sa nestretla s veľkým prijatím vo vedeckej komunite, no vedci ju nevedia ani vyvrátiť, ani potvrdiť.
Val obrov je veľkou záhadou a keďže vďaka poľnohospodárstvu a iným zásahom do pôdy v danej oblasti sa postupne táto stavba stráca z povrchu zeme, stálo by za to preskúmať ju. Skôr ako zmizne a jediné, čo po nej ostane budú piesne a príbehy.
Zdroj: slovander.sk | argonaut.sk
