Slovensko-nemecký tím archeológov, ktorý skúma jedno z najväčších stredoeurópskych sídlisk doby kamennej vo Vrábľoch, objavil pozostatky troch desiatok ľudí, ktorí mohli byť obete kultového rituálu.
Výskumníci pracovali na 50-hektárovom nálezisku, ktoré pochádza z obdobia približne 5250-4950 pred Kristom, počas posledných siedmich rokov a tvrdia, že za ten čas objavili mnoho zaujímavých nálezov.
Ich najnovší objav sa však ukázal byť jedným z najhrozivejších, pretože identifikovali pozostatky takmer troch desiatok ľudí, ktorí mohli zomrieť strašnou smrťou.
Odborníci z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) a Christian-Albrechts-Universität Kiel uviedli, že už predtým na mieste našli kostry, no tento nález je veľmi odlišný.
„V priekope pri jednom z vchodov sme objavili masu ľudských kostí, z ktorých sa nám podarilo identifikovať minimálne 35 kostier,“ vysvetľuje antropologička Zuzana Hukeľová zo SAV s tým, že už pri výkope bolo vidieť niekoľko pôvodných zlomenín.
„Telá pôvodne ležali v rôznych polohách – na chrbte, na bruchu, na boku, niektoré v žabej polohe. Spoločným znakom je, rovnako ako u predchádzajúcich odkrytých kostier, že pochovaným jedincom na dne priekopy chýba hlava. Našli sme len jednu detskú lebku a jednu časť sánok.“
Prvé zistenia naznačujú, že mnohí z mŕtvych sú mladiství. Vykonajú sa ďalšie testy, aby sa zistilo, či išlo o jednotlivcov, ktorí zomreli oddelene, obete epidémie alebo zabité v rámci kultového rituálu.
Budú tiež hľadať nejaké genetické väzby medzi nimi a či boli hlavy odstránené násilne, alebo k oddeleniu došlo až po rozklade tela.
„Až potom budeme môcť zodpovedať viaceré otázky o sociálnej kategorizácii obyvateľov, zrejme aj o vznikajúcej sociálnej nerovnosti v podmienkach raných poľnohospodárskych spoločností a možno aj rekonštruovať fungovanie či príčiny zániku toto rozsiahle sídlisko,“ povedal riaditeľ archeologického ústavu Matej Ruttkay.
Vedci uviedli, že niektoré z ich ďalších zistení o osade boli výnimočné.
„V záverečnej fáze prevádzky bol jeden z areálov opevnený vodnou priekopou so šiestimi vstupmi do osady, ktorá bola zdvojená palisádou. V strednej Európe to bolo vtedy absolútne výnimočné,” vysvetľuje Ivan Cheben, vedúci archeologického oddelenia. výskum v SAV.
„Prítomnosť viac ako 300 dlhých domov sme potvrdili aj podrobným geofyzikálnym prieskumom. Je možné, že v jednotlivých etapách fungovania sídliska mohlo byť súčasne využívaných 50 až 70 domov.”
Tento objav zaujal dokonca aj zahraničné médiá, ktoré čakajú na výsledky ďalšieho výskumu a vyjadrenia vedcov, čo mohlo spôsobiť úmrtie týchto mladých ľudí a prečo nemajú hlavy.
