Villa Rustica – sen o slovenskom Carnuntum

Pred pár dňami sme vám priniesli článok o rímskom múzeu Carnuntum, ktoré sa nachádza v susednom Rakúsku, iba kúsok za hranicami. No málokto vie, že aj my máme nálezy podobné tým u našich susedov a dokonca boli aj plány na múzeum pod holým nebom. Pýtate sa kde? V bratislavskej Dúbravke.

Reč je o časti Veľká lúka, ktorá naberá na popularite vďaka okolitej výstavbe nových bytov či obchodov. Veľa ľudí chodí nakupovať do Bory Mall ale len veľmi málo ľudí vie, že prechádza okolo dávnych rímskych obydlí, ktoré pochoval čas.

V roku 1993, počas výskumov na Veľkej lúke čakalo na archeológov prekvapenie v podobe nadzemnej stavby, ktorej dlážka bola zhotovená rímskou technikou z dvoch vrstiev. Na maltovej dlážke ležala bronzová nádoba a provinciálno-rímska miska. Na dlážke i v nej boli zaliate fragmenty germánskej i provinciálnej keramiky, bronzové kovania, úlomky vzácnych mozaikových skiel, minca cézara Crispa (317-326) a iné predmety.

Táto nadzemná rímska stavba tak otvorila novú problematiku koexistencie Rimanov s Germánmi. V čase  okolo 4. storočia n.l. germánske osídlenie dosiahlo svoj najväčší rozsah. Riešenie problematiky vzájomných vzťahov a kontaktov týchto dvoch etník i prípadné objavenie ďalších rímskych stavieb na lokalite v 3. – 4.stor., to boli prvoradé úlohy pre budúci výskum. Vedci dúfali, že môžu značnou mierou osvetliť nielen celkovú politickú a hospodársku situáciu v stredodunajskom priestore, ale priniesť  aj nové poznatky k celkovej filozofii zahraničnej politiky Rímskeho impéria na hraniciach i v predpolí rímskej hranice „Limes Romanus“.

Rímsky kúpeľ?

Základy stavby spolu s časťou muriva dosahujú až 150 cm a tvoria pôdorys o rozmeroch asi 13 x 11 m, pričom sa k nemu z troch strán pripájajú tri polkruhovité apsidy rozličnej veľkosti. Základové murivo o hrúbke 56 – 62 cm bolo budované na rímsky spôsob z troch vrstiev šikmo ukladaného lomového kameňa, každá o hrúbke jednej rímskej stopy. Ako spojivo slúžila kvalitná rímska malta.

Podľa analógií z územia rímskych provincií sa stavba dá interpretovať ako vyprojektovaný a v základoch postavený rímsky kúpeľ okružného typu bežný v mladšej rímskej dobe. Apsidy mali slúžiť ako bazéniky na studenú, teplú  a horúcu vodu, dva priľahlé priestory na teplý a horúci vzduch. Priestor v tvare L mal slúžiť ako šatňa. V zásype kúpeľa sa popri stavebnom kameni zo zrútených stien a úlomkoch viacfarebnej omietky nachádzali tisícky fragmentov rímskej strešnej krytiny (teguly – škridlice a imbrexy – korýtka).

Keďže sa nenašli celé kusy, vedci usúdili, že boli sekundárne využité na iné stavby. Strešná krytina bola dovezená zo súkromnej dielne v Panónii, najskôr z Carnunta alebo Vindobony (Viedne), odkiaľ pochádzajú dve kolkované teguly z areálu stavby s menami výrobcov – SEP(timii) VITa(lis) a CENT KARVS. 

Nálezy získané z interiéru architektúry  sú dôležité pre jej datovanie. Patria sem najmä: rímska keramika, viacfarebné mozaikové sklo, bronzové spony, zlomky vínneho pohára z Trieru (Augusta Treverorum), mince cisárov Alexandra Severa (222-235) až Galliena (253-268). Takéto stavby, ktoré slúžili v provinciách ako kúpeľ, boli na rímskom vidieku súčasťou civilných usadlostí typu „villa rustica“. Tieto rímske „vidiecke usadlosti“ o rozsahu až desiatok hektárov boli vysokoproduktívne samostatné jednotky, ich súčasťou popri kúpeli boli zvyčajne aj sídlo hospodára, svätyňa, hospodárske stavby a podobne.

Čo mohlo byť…

Unikátna archeologická lokalita Veľkej lúky poskytuje výbornú možnosť prezentácie výsledkov výskumu a vytvorenia zóny oddychu a cestovného ruchu formou vybudovania archeologického skanzenu – tzv. múzea v prírode, podobne ako v neďalekom Carnunte.

Jeho centrum by tvorili zakonzervované a verejnosti sprístupnené zvyšky rímskej stavby – kúpeľa, prípadne jeho rekonštruovaná podoba. V areáli budúceho skanzenu by boli zrekonštruované aj vybrané obydlia a výrobné objekty z rôznych etáp osídlenia.

Tu by sa návštevníci oboznamovali so spôsobom života, s výrobou keramiky, tavbou a spracovaním železa, pečením chleba i tkaním látok na tkáčskych stavoch, ktorých súčasti sa našli v keltských, germánskych a slovanských obydliach.

Archeologická lokalita, susediaca so Štátnou prírodnou rezerváciou Devínska Kobyla, by bola v rámci turistických a cykloturistických náučných chodníkov prepojená na Národnú kultúrnu pamiatku Bratislava-Devín, Štátnu prírodnú rezerváciu Devínska Kobyla, rímsku stanicu v Stupave a ďalšie pamiatky v okolí.

Návštevníkom a obyvateľom Bratislavy, najmä Dúbravky, Lamača, Devínskej Novej Vsi i Devína by sa tým poskytla vzácna možnosť spojiť oddych so získaním bezprostredných vedomostí o vyspelej rímskej-antickej civilizácii i živote našich dávnych predkov – Keltov, Germánov, Rimanov a Slovanov.   

Zdroj: www.dubravka.sk| bratislavskykraj.sk