Záhadný nález poľského detektoristu
Pawel Bednarski, celoživotný hľadač s detektorom kovov našiel tesne pred Vianocami v roku 2021 nález, ktorý mu zmenil život.
Pri prehľadávaní kúska zeme na náhornej plošine Kongshaug v Stjørdal vedľa letiska v Trondheime si Pawel všimol niekoľko prsteňov a potom kúsok toho, čo bolo zrejme kedysi náramkom.
Odkrytie zvyšku nálezu bolo jednoduché, pretože zvyšné predmety boli tesne pod povrchom. Nedalo sa však rozpoznať aké predmety objavil, pretože všetko bolo obalené stvrdnutou hlinou.
Keď ich Pawel doma umyl, poklad sa zmenil na 46 malých strieborných kúskov, všetko fragmenty mincí a šperkov. Detektorista vycítil ich hodnotu a odniesol artefakty do miestneho mestského archeologického úradu, kde zamestnanci posúdili ich pôvod. To, na čo Pawel narazil, pochádzalo z čias Vikingov.
Vtedy sa do príbehu dostáva Birgit Maixner, výskumníčka a archeologička z múzea Nórskej univerzity vedy a techniky (NTNU) v Trondheime. Birgit označila nález za „výnimočný“ a čoskoro si uvedomila, že objav vyvolal množstvo pálčivých otázok, pretože všetky náhrdelníky a náramky boli rozsekané, akoby manžel ženy, ktorej patrili, žiarlil. Boli tam dokonca arabské mince.
Ako je to možné? Odpoveď je jednoduchá: platba.
Jedným z hlavných spôsobov, ako ľudia v ére Vikingov obchodovali, bolo to, čo je známe ako „hacksilver“ (sekané striebro). Predtým, ako sa mince začali bežne používať, koncom 8. storočia n.l., vikingská spoločnosť buď používali výmenný obchod, alebo vážila nasekané kúsky striebra a vymieňala ich za jedlo alebo materiály, čo bolo oveľa jednoduchšie a prenosnejšie riešenie.
Zatiaľ čo Rimania mali v južnej Európe svoj vlastný systém mincí, pri obchodovaní s miestnymi obyvateľmi v odľahlejších častiach, ako je Poľsko, používali striebro. Pozostatok tohto systému môžeme vidieť aj dnes. Ruská mena – rubeľ pochádza práve zo slova rúbať/sekať a priniesli ho práve Vikingovia. Dokonca aj v niektorých častiach Škótska sa našli vikingské váhy určené na váženie sekaného striebra.
Vráťme sa ale späť k nášmu nálezu. Prečo by niekto, okolo roku 900 n.l. v oblasti relatívneho pokojného Stjørdalu, zakopal svoj poklad tak blízko pri povrchu a bez akejkoľvek schránky?
Archeologička NTNU Birgit Maixner si stále nie je istá, prečo ho majiteľ tohto striebra nechal na poli. Keďže kúsky striebra sú také malé, pričom každý váži menej ako gram, predpokladá sa, že s predmetmi sa už viackrát obchodovalo, takže majiteľ mohol byť nejakým obchodníkom.
Kusy náramkov, ktoré Pawel objavil, sú pravdepodobne dánskeho pôvodu. Arabské razenie mincí bolo v tom čase v Dánsku tiež bežnejšie, t. j. okolo roku 900.
Miesto nálezu nám tiež napovedá, pretože Kongshaug bol dôležitým prístupovým bodom cez rieku Stjørdalselva, ktorá bola po ére Vikingov presmerovaná, aby mohla prúdiť do delty za súčasným Trondheimom. V okolí sa našli závažia a odmerky.
V tom čase bol Trondheim známy ako Kaupangen, alebo „obchodné miesto“, čo bol dostatočný dôvod na to, aby niekto cestoval až z Dánska.
Prečo však bolo striebro zakopané tak plytko zostáva záhadou. Možno sa majiteľ musel rýchlo zbaviť svojho tovaru, možno ho zakopali ako dar alebo obetu. Dôvod zostane nejasný, kým sa v tieni letiska Trondheim nevykoná ďalší výskum.
Článok môžete zdielať, načitať cez QR kód, poslať mailom, cez SMS alebo vytlačiť:
