Aquincum – ďalšie rímske múzeum pod holým nebom

Nedávno sme vám priniesli články o múzeum Carnuntum (prečítajte si TU) u našich rakúskych susedov a o sne mať vlastné rímske múzeum pod holým nebom  na Slovensku – z ktorého zostala len Villa Rustica (prečítajte si TU). Dnes sa pozrieme k nášmu ďalšiemu susedovi, do Budapešti, ktorá skrýva medzi domami rímsky legionársky tábor a mesto. 

Pravidelné archeologické vykopávky sa na území Budapešti vykonávajú už viac ako 150 rokov, no pri výstavbe sa stále objavujú nové archeologické pamiatky. Históriu Aquincum je možné zrekonštruovať len pomocou vykopávok, keďže len málo historických prameňov spomína Panóniu a mestá pozdĺž Dunaja. 

Približne na začiatku našich čias cisár Augustus obsadením Zadunajska posunul hranice Rímskej ríše až k Dunaju. Dobyté územia boli v porovnaní s Rimanmi obývané chudobnými a nedostatočne rozvinutými ilýrskymi a keltskými kmeňmi, ktoré sa preskupovali zmenami krajiny a presídľovaním. 

Tak to bolo aj v Aquincum, kde sa Eravasci z vrchu Gellért väčšinou usadili v Óbude a na planine Albertfalva, ktorých úlohou bolo zásobovať rímsku armádu. 

Priechod okolo vrchu Gellért a niekoľko ďalších priechodov na Dunaji museli Rimania opevniť vojenským táborom. Šesťtisícový legionársky tábor, ktorý sa nachádza na brehu Dunaja oproti ostrovu Hajógyári (Lodenica), bol slávnostne otvorený v roku 89 n.l. Od tohto dátumu počítame založenie Aquincum.  

Panónia sa čoskoro začala rozvíjať a vytvorili sa k nej obchodné cesty. Prichádzajúci dovoz vyhovoval potrebám miestnej armády. Romanizácia (miešanie zvykov, jazyka a náboženstva cudzích a miestnych ľudí) sa do pohraničnej oblasti provincie dostala koncom 1. storočia. 

Aquincum prevzal výdobytky civilizácie neuveriteľne rýchlym tempom: bol zásobovaný inžinierskymi sieťami a jeho zásobovanie vodou bolo zabezpečené inštalatérstvom. Popri armáde sa u zámožného meštianstva rozvíjala aj určitá potreba pohodlia a hojnosti. Svedčia o tom nástenné maľby obytných miestností, štuková výzdoba, kúrenie, kanalizácia, vodovod a množstvo predmetov nájdených medzi ruinami. 

Svoj rozkvet zažilo Aquincum v 2. storočí, kedy získalo štatút mesta (municipium) a malo už aj magistrát. Toto obdobie pokojného rozvoja (Pax Romana) prerušili markomanské vojny v rokoch 167-180.  

Mesto bolo niekoľkokrát podpálené nepriateľskými vojskami, veľká časť obyvateľstva bola zajatá a ďalšia časť bola finančne zruinovaná. Pevnosti Transaquincum a Contra-Aquincum (dnes námestie Március 15) boli postavené ako lekcia z vojen. 

Aquincum bolo prestavané z ruín na začiatku 3. storočia. Počet obyvateľov mesta po devastácii výrazne narástol. Okrem miestnych sa objavilo mnoho remeselníkov a obchodníkov z Malej Ázie, severnej Afriky a Balkánu, aby bolo obyvateľstvo pestrejšie.  

V 4. storočí cisár Dioklecián rozdelil provinciu Panónia na štyri časti, Aquincum sa stalo vojenským sídlom novej provincie Valeria, a tak tu zostal iba vojenský veliteľ. 

Kvôli biede a občianskym vojnám sa obyvateľstvo ríše obrátilo na tajomné náboženstvá, ktoré sľubovali vzkriesenie po smrti a vykúpenie pre všetkých.  

Aj v Aquincum bola v 4. storočí väčšina stúpencov perzského boha slnka Mithra. V tom čase už prebiehali boje medzi sektami, ktoré zničili „pohanské“ hodnoty v mene kresťanstva. V Aquincum boli v tomto období zničené sochy bohov bývalých svätýň. 

Obyvateľstvo kvôli neustálym útokom postupne opúšťalo Aquincum a sťahovalo sa do vnútrozemia provincie, prípadne ešte ďalej, takže na ich miesta sa museli usadiť menej romanizovaní barbari (germánske a sarmatské etniká).  

Rím však už nedokázal odolávať expanzii Hunov; v roku 433 bolo územie Panónie na základe zmluvy odovzdané Hunom. Keď Rimania oficiálne opustili Aquincum, kedysi prekvitajúca civilizácia už nemala v rozpadávajúcich sa múroch mesta ani stopy.

Ruiny Aquincum 

Keď počujeme Aquincum, väčšinou sa nám vybavia oplotené ruiny vedľa Szentendrei Road, ktoré patria múzeu, no ďalšie ruiny nájdeme aj na mnohých iných miestach, v dnešnej oblasti Óbuda a v rôznych častiach Budapešti.  

Starobylé mesto pozostávalo z troch častí: vojenského mesta, legionárskeho tábora (jeho sídlo sa nachádza na mieste dnešného námestia Flórián) a občianskeho mesta. Niektoré z nich už boli vykopané a je možné si ich pozrieť zadarmo. 

Prvé pozostatky mesta, kus slávneho rímskeho podlahového kúrenia, objavil vinohradník v Óbude v roku 1778, no s odbornými vykopávkami sa začalo až koncom 19. storočia, kedy sa zachovali aj vykopané predmety a stavebné pozostatky. 

Pozdĺž Szentendrei Road medzi Aquincum a Kaszásdűlő môžete vidieť obnovenú časť aquaeductus (akvaduktu), ktorá poskytovala obyvateľom občianskeho mesta, ale v niektorých obdobiach aj legionárskeho tábora a vojenského mesta tečúcu vodu.  

Vodu získaval zo 14 prameňov objavených v oblasti dnešných Rímskych kúpeľov, ktoré boli privedené potrubím do vojenského amfiteátra. 

Menší z dvoch amfiteátrov Aquincum, takzvaný Občiansky amfiteáter, sa nachádza mimo severnej hradby mesta. V kruhovom amfiteátri sa konali rôzne športové súťaže a súboje gladiátorov. Táto budova mala najväčšiu kapacitu v meste, preto sa využívala aj na závažnejšie verejné záležitosti, akými boli politické stretnutia či mestské festivaly. 

Vojenský amfiteáter na ulici Pacsirtamező bol postavený v polovici 2. storočia n.l. a bol siedmym najväčším amfiteátrom v Rímskej ríši. Jeho oválna aréna je ešte väčšia ako rímske Koloseum. Jeho ruiny objavili pomerne neskoro v roku 1925, pretože nikoho by nenapadlo, že v meste sú dve okrúhle divadlá. 

Cella trichora je ranokresťanská náhrobná kaplnka postavená okolo roku 360 n.l., ktorej zvyšky možno dnes navštíviť na križovatke ulíc Körte a Raktár.  Latinský názov znamená cela v tvare trojlístka, tri drobné stavby. V takýchto kaplnkách bolo pochovávané ranokresťanské obyvateľstvo. Tá v Óbude, ktorá bola postavená na pozostatkoch skorších domov, bola vykopaná v roku 1930. 

Praetorium, palácový komplex rímskych guvernérov, sa nachádza na ostrove Hajógyári v Óbude. Doteraz vykopané ruiny predstavujú výnimočnú hodnotu v rímskom dedičstve Budapešti vďaka výzdobe interiéru, nástenným maľbám a mozaikovým podlahám.  

Najvýznamnejšie nálezy z lokality sú prezentované v stálej expozícii múzea Aquincum.

Múzeum Aquincum

10. mája 1894 otvorila výstavná budova múzea Aquincum svoje brány verejnosti a na prehliadku boli sprístupnené cenné artefakty objavené na území Budapešti. Zaujímavosťou je, že Lajos Nagy vykopal v roku 1931 hasičský zbor občianskeho mesta a našiel tu aj zvyšky vodného organu Aquincum. 

Počas bombardovania plynárenskej továrne Óbuda v 2. svetovej vojne bola budova múzea poškodená na 40 %, oblasť ruín zasiahlo 12 bômb a takmer polovica nálezov bola zničená.  

Stála expozícia bola znovu otvorená v roku 1948 a potom v priebehu 50. a 60. rokov 20. storočia boli verejnosti sprístupnené aj Camp City Museum a Herculesova vila.  

V 70., 80., 90. rokoch prebiehali výskumné a rekonštrukčné práce nepretržite. Zrúcanina záhrady patriaca múzeu je jedným z najväčších rímskych archeologických parkov v Maďarsku, ktorý zobrazuje asi štvrtinu občianskeho mesta Aquincum. 

Rozšírenie múzea Aquincum bolo dokončené koncom roka 2000, keď bola odovzdaná administratívna budova a skladová základňa.  

V roku 2007 bol bývalý transformátorový dom v areáli múzea pripojený k múzeu Aquincum a stal sa novou hlavnou budovou múzea. V novej budove je umiestnená stála expozícia „Rím v Aquincum“, ktorej zvláštnosťou je, že predstavuje svetoznámu hudobnú relikviu múzea, vodný organ Aquincum, v zachovalom stave, viac ako 75 rokov po jeho objavení. 

Na zrúcanine sa nachádza takzvaný Maliarsky dom, ktorý je prestavbou rímskeho meštianskeho domu z 2. – 3. storočia. Nachádza sa tu aj autenticky zrekonštruovaná svätyňa Mithra, kde môžu návštevníci nahliadnuť do náboženského života Rimanov. 

Na základe dláždených ulíc a vykopaných a zachovaných základových múrov budov si môžeme urobiť predstavu o charakteristike rímskej mestskej architektúry, veľkosti a umiestnení najvýznamnejších verejných budov bývalého rímskeho mesta, ako je fórum, bazilika (dom legislatívy) a verejné kúpele.  

V lapidáriu sa nachádza najväčšia zbierka rímskych kameňov v krajine. Väčšina z kolekcie viac ako tisíc kusov má aj nápisy; značná časť jeho hrobiek obsahuje reliéfne vyobrazenia, často zobrazujúce celé obrazy zosnulých.

Zdroj: visithungary.com | en.mandadb.hu