Dejiny vytesané do kameňa 2
Dejiny vytesané do kameňa

Príbeh o rímskom nápise vytesanom v skale pod Trenčianskym hradom, ktorý sme vám predstavili v 1. časti tejto série, nám otvára dvere k druhému príbehu. Ide takisto o rímsky nápis nachádzajúci sa na Slovensku, no odkrýva trochu iné dejiny. Odhaľuje nám príbeh jednotlivca, konkrétneho človeka, ktorý žil a zomrel práve v týchto miestach.

V našom príbehu sa presúvame z Považia do okolia Senca. V malej dedinke Boldog sa nachádza kostol, ktorý sa môže hrdo pýšiť svojím zaradením medzi najstaršie zachované románske cirkevné stavby na Slovensku. Jeho výstavbu datujeme na začiatok 11. storočia a má dlhoročnú tradíciu pútnického miesta.

Dejiny vytesané do kameňa

V roku 1976 prebehla jeho rekonštrukcia, pri ktorej bol na južnom boku kostola odhalený pôvodný vstup. Vtedy sa ukázalo aký vzácny nález celé storočia zostával ukrytý pod omietkou. Na bočných osteniach portálu boli zabudované dva ploché kamene. Ľavý obsahuje nápis, ktorý je mimoriadne dobre zachovaný a čitateľný. Pochádza z 1. storočia po Kristovi a informuje o Rimanovi – Quintus Atilius Primus, ako aj o menách dedičov, ktorí ho dali vytesať.

Q. ATILIVS
SP.F.VOT.PRI
MVS. INTERREx
LEF XV. IDEM
NEGOTIATOR. AN
LXXX. H. S. E.
Q ATILIVS COCTA
TVS ATILIA Q Lx FAV
STA PRIVATVS. ET
MARTIALIS. HERED
.P.

Nápis po hrubom preklade naznačil, že ide o náhrobnú dosku. Pri preklade však došlo k sporom a to pre slovo v treťom riadku INTERREX, ktoré má reprezentovať hodnosť zosnulého. Niektorí lingvisti ho považujú za omyl kamenára (preklep), iní sa domnievajú, že ide o použitie ligatúry (spojenie písmen) a sú aj takí, čo ho považujú za správny. Preto máme viacero výkladov, kde išlo o tlmočníka, prefekta, trecenária, stotníka.

,,Nápis obsahuje jednu spornú partiu, ktorú čítam ako ‘tlmočník’. Bol to zrejme znalec germánskych a keltských jazykov. Za tento preklad sa vyslovili aj maďarskí a holandskí odborníci,” tvrdí archeológ Titus Kolník.

To by potvrdzovalo, že zosnulý Quintus Primus komunikoval s Kvádmi, germánskym kmeňom, ktorý bol neskôr porazený v bitke o ktorej hovorí nápis z Laugaricia v Trenčíne.

Napriek tomu sa za najpravdepodobnejší prijal nasledovný preklad:

“Quintus Atilius Primus, syn Spuriov z tribúny Voturiovskej. Administrátor XV. Légie, stotník starorímskeho vojska a obchodník. Žil osemdesiat rokov, tu je pochovaný. Quintus Atilius Costatus, Atilia Fausta prepustenkyňa a otroci Privatus a Martialis nechali postaviť ako dediči.”

Dejiny vytesané do kameňa

 

Za povšimnutie stojí aj detail z nápisu, ktorý hovorí o veku zosnulého Rimana. Píše sa tam, že sa dožil 80 rokov, čo je na tú dobu priam neuveriteľný vek. Podľa Kolníka sa totiž Rimania priemerne dožívali len 20 až 30 rokov.

Uvedené mená vyhotoviteľov sa dajú interpretovať nasledovne: Quintus Atilius Cogitatus je zrejme jediný syn. Druhá uvedená, Atilia Fausta, bola manželka. Mená Privatus a Martialis, na prvý pohľad jednoduché, sú zrejme mená prepustených otrokov, ktorí ale prechovávali k zosnulému pánovi vďaku a úctu.

Keďže nápis neobsahuje dátum vyhotovenia, jeho presné datovanie bolo zložité. Vieme však vyčítať, že Q.A. Primus bol centúriom XV. Légie v Carnuntu. Légia tam bola umiestnená aby chránila hranicu na prieseku dvoch obchodných ciest. Prvýkrát bola v Carnunte v rokoch 14-62 n.l. Druhý a zároveň posledný jej pobyt bol pred rokom 119. Vedci sa zhodujú, že práve z druhého obdobia pochádza náš zosnulý Primus a z toho vyplýva, že zomrel niekedy v prvej polovici 2. storočia.

To dokazuje, že boldocká stéla, ako ju nazývajú vedci, je doteraz najstarším nápisom vytesaným do kameňa nájdeným na území Slovenska.

Zdrojcestovanie.pravda.sk | www.treking.cz

Článok môžete zdielať, načítať cez QR kód, poslať mailom, cez SMS alebo vytlačiť:

QR Code

Nákupný košík0
Žiadne produkty v košíku!
Pokračovať v nákupe