V dnešnej časti série článkov Dejiny vytesané do kameňa sa pozrieme na nález, ktorí jeho objavitelia tajili pred verejnosťou viac ako rok. Chceli si byť aspoň čiastočne istí tým, čo už od začiatku tušili. Archeológovia sa totiž domnievajú, že našli najstarší runový kameň na svete!
Staroveký nórsky runový kameň bol nájdený pri vykopávkach hrobového poľa v obci Hole neďaleko Tyrifjordenu (jazero Tyri) západne od hlavného mesta Oslo. Je na ňom nápis, o ktorom sa vedci domnievajú, že môže byť starý 1800-2000 rokov.
Výnimočný nález sa podaril na jeseň roku 2021 archeológom z Múzea kultúrnej histórie v Osle.
Nález bol zverejnený pre verejnosť až po tom, čo vedci overili jeho vek. Pomocou rádiokarbónového datovania iných predmetov nájdených v hrobe spolu s runovým kameňom dokázali, že všetky tieto artefakty pochádzajú z obdobia 0-250 n.l. To nás presúva do doby, ktorá sa nazýva rímska doba železná.
Podľa vedcov z Múzea kultúrnej histórie v Osle to znamená, že to môže byť jeden z prvých príkladov slov zaznamenaných písomne v Škandinávii. O tom, odkiaľ sa vzala prvá runová abeceda, vieme veľmi málo. Možno nám tento kameň môže pomôcť zistiť, aká stará je vlastne runová abeceda? A kto vytvoril tento germánsky písací systém s vlastnými písmenami?
Kameň Svingerud
„To, že nám takýto runový nález padol do lona je jedinečný zážitok a sen všetkých runológov,“ hovorí runologička Kristel Zilmer, profesorka písomnej kultúry a ikonografie v Múzeu kultúrnej histórie Univerzity v Osle.
Posledný rok strávila prácou na vyšetrovaní a interpretácii nápisov na runovom kameni, zatiaľ čo jej kolegovia pracovali na datovaní hrobu, v ktorom sa kameň našiel.
Kameň dostal názov podľa miesta, kde bol nájdený – Svingerudsteinen. Podľa analýzy Kristel Zilmerovej osem rún na prednej strane kameňa môže hláskovať meno ženy.
„Text možno odkazuje na ženu menom Idibera a nápis by mohol znamenať ‚Pre Idiberu‘,“ hovorí profesor Zilmerová.
Ďalšie možnosti sú, že idiberug je prevedením mena ako Idibergu alebo Idiberga, alebo možno príbuzného mena Idiberung.
Je možné, že niekto vyryl do tohto kameňa meno osoby pochovanej v hrobe?
O dobe Vikingov v Nórsku vieme veľa vďaka mnohým písomným prameňom. Z tejto doby vieme veľa aj o nórčine. Menej však vieme, ak sa vrátime do doby rímskej. Odborníci majú málo vedomostí o pranórčine, ktorú vtedy ľudia v Nórsku a Škandinávii používali.
Runy sa tiež veľmi zmenili od doby, keď boli vytesané úplne prvé, až po dobu, keď sa používali novšie runy počas doby Vikingov, takmer o tisíc rokov neskôr.
Čo teda nápis hovorí?
„Nie všetky nápisy majú jazykový význam. Je možné, že niekto napodobňoval, skúmal alebo sa s ním hral,“ hovorí profesorka Zilmerová.
Premýšľa taktiež, či sa možno niekto neučil vyrezávať runy na tento kameň. Vytesali kameň Svingerud niektorí z prvých ľudí v Nórsku, ktorí dokázali vytesať runy?
Prvé tri runy abecedy nájdete na jednom mieste na kameni ᚠ (f), ᚢ (u) a ᚦ (th). Inými písmenami: f, u a th. Runová abeceda sa nazýva futhark práve preto, že sú to prvé písmená v tejto abecede. Runová abeceda, ktorá bola použitá v kameňoch Svingerud, sa nazýva starší futhark.
Najstaršie runové nápisy
Niektoré z najstarších runových nápisov, ktoré poznáme, pochádzajú z Dánska. Jeden z nich je napísaný na hrebeni a mohol by byť z roku 160.
Hrot oštepu z Totenu, vo východnej časti Nórska, je popísaný niektorými z najstarších známych rún. Vyhláskujú slovo raunijaR – vyzývateľ – a hrot oštepu je približne z prelomu 1. a 2. storočia n.l.
Kameň Kylver, ktorý sa našiel na švédskom ostrove Gotland, pochádza z roku 400. Považuje sa za najstarší príklad nápisu, ktorý zahŕňa celú staršiu runovú abecedu.
Výskumníci predpokladali, že prvú runovú abecedu vynašiel niekto niekedy medzi rokom 0 a 200. To znamená, že nie príliš veľa rokov po začiatku nášho letopočtu. Nechýbali ani teórie, ktoré sa snažia vysvetliť, ako táto germánska abeceda vznikla.
S istotou však stále vieme veľmi málo. Práve preto objavenie kameňa Svingerud môže pomôcť pochopiť vznik runového písma a presnejšie určiť jeho pôvod. Zilmerová sa vyjadrila, že teraz pracujú s tímom vedcov na spoločnej akademickej publikácii, ktorá vyjde tento rok a v ktorej predstavia svoje hlavné zistenia.
“Runové kamene s runami zo staršieho futharku sa veľmi zriedka nachádzajú v datovateľných archeologických kontextoch a pochopili sme, že tento nález má potenciál poskytnúť nám nové poznatky o runách,” vyjadril sa Steinar Solheim, archeológ a vedúci vykopávok v Múzeu kultúrnych dejín. Povedal, že tento objav je “niečo unikátne”.
“To znamená, že tradícia runových kameňov je staršia, možno dokonca o niekoľko stoviek rokov, ako sme predtým predpokladali. Ale to nás tiež núti zamyslieť sa nad tým, o čom sme ešte možno nevedeli v súvislosti s používaním runového písma škandinávskou spoločnosťou v rannej dobe železnej,“ povedala Zilmerová.
Runový kameň bude v múzeu vystavený od 21. januára do 26. februára.
